Ako sa zo mňa pomaly stáva anorektička

26. listopadu 2015 v 20:00 | Anna
Keď som bola malá, mala som jedlo rada. Posledné dva roky však k nemu naozaj nemám zdravý vzťah. Začalo sa to okolo štrnástky. Zo všetkého mi bolo zle a ja som si jedenie prestala užívať. Za ten čas som si vyskúšala naozaj všeličo od vegánstva cez raw až po žitie z vesmírnej energie. A boli obdobia, kedy som také dva-tri týždne nejedla nič/všetko vyvrátila. Ale nikdy mi ani nenapadlo, že by som mohla mať nejakú poruchu príjmu potravy. Nešlo totiž o nič psychické. Môj žalúdok jednoducho nič nezvládal a ja som mu chcela dať oddych.

Dá sa povedať, že až do teraz.



Začínam mať pocit, že nemám kontrolu. Nad svojím životom, na dtým, kam sa uberám, nad svojimi pocitmi... preto chcem mať kontrolu aspoň nad svojím telom.

Asi by som sa nemala sťažovať. Mám úžasného priateľa, super rodinu, škola mi ide, okrem toho robím xy ďalších aktivít, ktorými si dokazujem, že na to mám.

Ale môj priateľ sa vo februári stane otcom. A včera ma omylom nazval menom matky jeho dieťaťa. A moja rodina je neskutočne nechápavá. Mama mi neustále naznačuje, ako neverí môjmu vzťahu. Ako neverí, že to beriem vážne. Čo ma celú podkopáva a mám pocit, že mi neverí vôbec v ničom... a mám pocit, že mi v tom zhone všetko uniká pomedzi prsty. Nestíham. Málo spím. A mám na seba príliš vysoké nároky... viem to.

Nemyslím si, že som tučná. A preto možno nespĺňam definíciu anorexie či bulímie. Ale mám pocit, že potrebujem niečo spraviť, a preto jem len veľmi málo. A začínam to cítiť. Keď ráno šprintujem na električku, podlamujú sa mi nohy a zatmieva pred očami.

A predsa... keď na mňa niekto pozrie a so závisťou sa ma spýta, prečo som taká štíhla, robí mi to dobre.

Stáva sa zo mňa anorektička?

Keď cítim hlad... cítim sa reálne. Mám kontrolu. Chápem, že je to dôsledok niečoho, čo som spravila (alebo skôr nespravila). A to mi pomáha držať sa. Ale viem, že by som to robiť nemala. Viem, že si ubližujem. Snažím sa nájsť iný spôsob, ale nie je to také ľahké.

Každý deň si hovorím: toto je posledný raz. Od zajtra už jem normálne. Nemusím veľa, stačí sa priblížiť k energetickej hodnote pri chudnutí. To by nemal byť až taký rozdiel. A bolo by mi lepšie.

Bojím sa. Bojím sa, že týmto ublížim svojim blízkym. Ale je to jediná vec, ktorá mi pomáha vyrovnať sa s tým, čo sa okolo mňa deje...

...a tak sa držím na svojich 3500 kJ denne, snažím sa nepanikáriť a dúfam, že bude lepšie.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 hedd hedd | Web | 26. listopadu 2015 v 23:01 | Reagovat

Upřímně si myslím, že tohle je něco, s čím se člověk sám vypořádat nedokáže. A v takovémhle stavu, kdy je rád, že má kontrolu, nejspíš ani nechce. Lichotí mu, že ho ostatní povaují za štíhlé, a chce víc a víc. A teď, když si zpětně přečteš, nevidíš v tom tu definici? Myslím, že bys měla vyhledat pomoc, dokud je čas. Dokud si ještě uvědomuješ, že je to špatně.

2 Blondie Blondie | Web | 26. listopadu 2015 v 23:35 | Reagovat

Popros o pomoc. Určitě máš v životě někoho, komu věříš. Minimálně přítele. Znám stavy, kdy fakt nechceš jíst, ale je to ok jednou dvakrát do roka, ne často. Možná by ti pocit kontroly dalo, kdyby si pevně stanovila, kdy a co budeš jíst. Bojím se o tebe.

3 Eleanor Eleanor | E-mail | Web | 22. prosince 2015 v 16:37 | Reagovat

Těžko ti někdo řekne, zda si anorektička či jaký máš problém, jen díky článku. Nicméně už fakt, že dokážeš popsat, jak se cítíš a uvědomit si, že je něco špatně je dobrý začátek... Svěř se někomu, zamysli se nad tím, co tě dělá šťastnou a do čeho se musíš nutit... a nauč se odpočívat ;)

4 Amabel Amabel | Web | 29. února 2016 v 18:27 | Reagovat

Hmmmm
V urcitom veku, som tiez prestala jest, chcela som schudnut, ani neviem kolko dlho som nejedla nic iba nieco malinko.. schudla som na 43kil a to som uz videla ze mi vidno kosti a som fakt chuda... v tom momente som uz nechcela tak vyzerat tak so msa snazila jest pomaly o nico viac, aj ked mi to nechutilo.. nejak som sa postupne ozjedla a opat pribrala, a teraz to je raz hore raz dole, lebo furt pride obdobie, ked mi nechuti nic, a tak pijem iba kavy, obcas zobnem do peciva a keksikov a tak.. a neriesim to tragicky. je to ok..

No, pisem ti hlavne preto pretoze som MALA kamaratku, ktora trpla anorexiou, bulimiou a psych, problemami atd.. nevedela si dat so sebou rady asi ako kazde mlade dievca.. prehanala to az moc, jeden cas bola nad kontroou a potom do toho opat spadla..
Jedneho dna sa vsak rozhodla a spachala samovrazdu.
Viem, že pre mladeho cloveka je všetko co sa na neho ruca.. prilis.. ale clovek to zvladne, len musi ist spravnou cestou a nenechat aby tie okolnosti zvytazili.. a nenechat tych demonov nech nam kecaju sracky.. :) nerada by som aby hociaky mlady clovek  - dalsi, skoncil takto, aby mu z toho vsetkeho tak siblo, ze spravi taku vec... ja viem ze ty si iny clovek ako bola ona.. ale clovek nikdy nevie, kedy strati uplnu kontrolu a kedy sa rosype.. hovor o tom, a prijmi pomoc, maj sa rada a rob nieco!!!!

fakt nechapem preco kazda mlada holka ma s tymto problem, s jedlom s chudnutim, s anorexiou, ved je to nalavu, pytaj sa sama seba preco si s tym zacala preco sa to stalo, ako to vyriesit...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama