Listopad 2015

Ako sa zo mňa pomaly stáva anorektička

26. listopadu 2015 v 20:00 | Anna
Keď som bola malá, mala som jedlo rada. Posledné dva roky však k nemu naozaj nemám zdravý vzťah. Začalo sa to okolo štrnástky. Zo všetkého mi bolo zle a ja som si jedenie prestala užívať. Za ten čas som si vyskúšala naozaj všeličo od vegánstva cez raw až po žitie z vesmírnej energie. A boli obdobia, kedy som také dva-tri týždne nejedla nič/všetko vyvrátila. Ale nikdy mi ani nenapadlo, že by som mohla mať nejakú poruchu príjmu potravy. Nešlo totiž o nič psychické. Môj žalúdok jednoducho nič nezvládal a ja som mu chcela dať oddych.

Dá sa povedať, že až do teraz.

Z čoho žije vzťah na diaľku

14. listopadu 2015 v 20:00 | Anna
Netuším, ako sa to stalo, ale bez toho, aby som si poriadne uvedomovala, čo sa okolo mňa deje, som sa ocitla vo vzťahu na diaľku. S mojím drahým sme sa poznali len niečo cez vyše mesiaca, keď mi odišiel na Oxford.

Keď sa nad tým trošku zamyslím, môžem povedať, že celý náš vzťah je založený na slovách a nepatrných, ľahko prehliadnuteľných gestách a náznakoch. Nemyslím si, že je to zlé, práve naopak. Dáva mi to veľa času. Na rozmýšľanie, na učenie sa, čo vlastne chcem a očakávam. A čo je dôležitejšie - zisťujem, čo tomuto človeku môžem dať. Ale nebudem sa tu príliš rozpisovať o mojich vnútorných pochodoch, lebo sa rozcítim a dnes ma ešte čaká fyzika a jedna spoločenská udalosť, na ktorej nechcem byť celá rozcítená.

Náš vzťah začal aj pokračoval slovami. Keď sme sa prvý raz stretli, prekecali sme asi pol hodinu - čo je dosť, keď si vezmete, že sme sa predtým nikdy nevideli a že za mnou stála rada naštvaných ľudí, ktorí s ním tiež chceli hovoriť. Lásku mi vyznal básňou. A ešte predtým nenápadnou referenciou na Orwellovu 1984.

Teraz je preč.

Divné veci, ktoré robím, keď som doma sama

7. listopadu 2015 v 20:00 | Anna
Každý človek sa správa inak v spoločnosti a keď je sám. A je úplne prirodzené, že keď sa úplne uvoľníme a nemyslíme na to, že nás niekto vidí, robíme veci, ktoré by nám inak normálne neprišli...

Čo robievam ja, keď som sama doma?

I. MAKE-OVER

Namachlím sa ako najväčší debil. Očné tiene cez pol tváre, na každom oku iná farba. Obočie obtiahnuté
očnou linkou. Rúž až na nose. A všetko ďalšie, čo mi napadne.
Moja tvár nakoniec väčšinou vyzerá fakt zle a vždy sa zľaknem, keď idem okolo zrkadla.
Ale make-up nestačí. Treba sa aj pekne vyobliekať. Nakoniec behám po dome ako dement a modlím sa,
aby sa niekto nevrátil domov skôr, lebo to by ma asi poslali na psychiatriu.

Smutné je si to potom dávať dole.