Duben 2015

Kto (alebo čo) je lolita?

28. dubna 2015 v 16:37 | Anna
V posledných dňoch som toto slovo použila naozaj veľakrát a prekvapilo ma, ako veľa ľudí nevie, kto (čo) je lolita. Takže ak patríte k jedným z nich - čítajte ďalej.

Prenesieme sa ďaaaaleko za hory a doly a moria až do krásneho Japonska. Naozaj netuším, čím to je, ale Japonci sú divní. Na jednej strane prísni, úctiví a hrdí, na druhej úplne vyšinutí. Či už ide o trend oblizovania kľučiek alebo veľmi zaujímavé počítačové hry. Možno som však úplne mimo ja, neviem, v Japonsku som (zatiaľ nebola).

Začína vám to dochádzať?

Japonsko je, okrem iného, známe aj svojimi ulicami. Alebo skôr tým, čo na nich ľudia nosia. Predstavte si, že idete po svojom meste/dedine/inej diere, v ktorej bývate a natrafíte na toto:


ČO SI POMYSLÍTE?
(Fajn, nemožné dievča to asi nebude...ale ja mám vo zvyku písať na TT a pritom o niečom trošku inom.)


Veď päť hodín spánku stačí, nie?

8. dubna 2015 v 23:19 | Anna
Nie. Nestačí. Obzvlášť nie mne.
Poznáte ten pocit, keď si večer idete ľahnúť s tým, že viete, že sa opäť raz nevyspíte? Určite áno. Pre mňa je to ten najhorší pocit, ktorý (pravidelne) zažívam. A toto mučenie si spôsobujem sama.
Zajtra mi mala o piatej priletieť výmenná študentka z Francúzka. Tešila som sa - naozaj veľmi - a to sa u mňa prejavilo neovládateľným upratovaním a robením jahodovej zmrzliny (mám 3 litre, vyzerá to na zmrzlinovú párty). Ale život je sviňa a milá Raphaelle mi pred pol hodinou napísala, že neprídu. Vraj Ryanair zas niečo dokašľal.
Takže sedím na posteli v nádherne upratanej izbe, jem Kinder Bueno a vylievam si žiaľ. Minúty nemilosrdne plynú a ja zajtra vstáva o piatej. Všetko si to spôsobujem sama - a to je na tom to najhoršie.